ZaujímavostiPredJasenie

Ttradičného PredJasenia sa nás zúčastnilo desať, no ostatných turistov a najmä skialpinistov, postupujúcich spolu s nami nahor zasneženou dolinou, bolo neúrekom. Jednotlivcov, skupiniek, mladších, starších, pomalších i rýchlejších.. Snehu bolo hneď od parkoviska veľa, miestami tvrdšieho, miestami mäkšieho a čím vyššie a strmšie šmykľavejšieho. Slnko pálilo ako v lete a donútilo nás postupne vyzliekať oblečenie. Skialpinistom, a tým s paličkami sa šľapalo ľahšie, ostatní sa museli viac snažiť :-). Do sedla sme sa i tak dostali za dve a pol hodiny - v čase slušnom i na pevný podklad, nieto na šmykľavý sneh. Výhľad zo sedla stál zato. Naľavo nad nami biely Ďumbier, ale cesta naň by trvala ešte hodinu a pol, za ním ďalej Chopok. Pred nami relatívne menej strmší svah pokračujúceho hrebeňa Nízkych Tatier.  No bolo treba najskôr sa posilniť v Chate M. R. Štefánika, potom sa uvidí, čo ďalej. Nakoniec sme sa rozhodli vyjsť aspoň na najbližší kopec nad chatou. Výstup a nádherný kruhový výhľad z najvyššieho bodu našej túry na biele svahy pod nami, naľavo hore na Ďumbier, Chopok, Chabenec a napravo na Vysoké Tatry, boli skutočnou odmenou a pravým športovým vrcholom PredJasenia. Cestu nadol sme zvládli v polovičnom čase. Ale ani sa nám nechcelo odísť z toho bieleho, slnkom zaliateho sveta so sýtomodrou oblohou.