Slovenské ľadové medvedePrvé preplávanie cez Dunaj

Zvolili sme čas priaznivého vodného stavu, bezpečný úsek z hľadiska prúdu a hrádzok, vybrali najvhodnejší interval - prestávku pravidelnej lodnej dopravy, vybavili  povolenie a skvelé počasie, psychicky sa pozitívne naladili  a – išli na to.

Sedemčlenný zabezpečovací tím pomohol, aby šesťčlenná skupina zvládla pokus preplávať náš veľtok hneď na prvýkrát. Do rieky sme vošli z ľavého brehu tesne pod Mostom Lafranconi a rýchlymi tempami sme sa dostali do voľného toku (mimo hrádzok usmerňujúcich tok do koryta), ešte nad úrovňou PKO. Chvíľu nato sme boli už v strede toku a tušili sme, že preplávať na petržalskú stranu priamo by nám netrvalo dlhšie ako 12 až 14 minút. Lenže plán bol iný - plávať popri pravom brehu až po Bratislavský Poludník (Mikovíniho nultý poludník z r. 1733, prechádzajúci SV vežou Bratislavského hradu; cca 17 stupňov VZŠ), teda k Aušpicu.

Voda mala príjemných 17 stupňov. Pokojne sme sa voľnými tempami „unášali“ popri pravom brehu. Vychutnávali sme si chladivú čistú vodu a pohľady na slnkom zaliatu ľavobrežnú časť mesta až po Hrad a Dóm. Vcelku pokojný prúd zvlnil len TwinCity, otáčajúci sa naspäť nad Mostom SNP; no to sme už boli takmer pri cieli. Posádka motorovej ľode, ktorá nás sprevádzala od štartu na celom úseku, nemusela zasahovať :-). Preplávanie tých vyše 2,1 km - najskôr k druhému brehu a potom po toku nadol - nám trvalo 24 minút. V rámci nášho združenia sme takto poprvýkrát zvládli náš veľtok.

Ako vidno, Dunaj nie je žiadna hrozba; keď sa vyberie vhodný čas a dobre zabezpečí akcia, dá sa prekonať, hoci opatrenosť a rešpekt treba vždy mať. Vďaka, Dunaj, za septembrovú prívetivosť, že si nám umožnil dosiahnuť túto métu a poskytol nevšedný, skvelý športový zážitok.