Otužovanie a zimné plávanieVoda a chlad liečia Slovenské ľadové medvede – občianske združenie

Najbližšie podujatia

V systéme nie je zadaná žiadna akcia.

Vyhľadávanie

Vyhľadať text

Tréningy

Tréningy v Bratislave sú na jazere Draždiak v Petržalke pri reštaurácii Oáza v stredu od 17.00 a v nedeľu od 10.00 hod.

Júl
PoUtStŠtPiSoNe
    1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Poukázanie 2% dane

Tlačivo na poukázanie 2% z dane nájdete tu.

 

Podrobnosti ohľadom postupu a vyplnenia sú podrobnejšie uvedené tu.

SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ

Voda a chlad liečia

Voda a chlad liečia
Voda lieči nielen telo, ale aj dušu. Neraz otužilcov oslovujú, vám je fajn, nechytí sa vás chrípka, neprechladnete, netrápi vás nádcha, nekašlete, nechripíte. Ono to až také jednoduché nie je; áno, vypestovali si odolnejší imunitný systém, lenže vírusy a baktérie dobiedzajú aj do nich. Ak si tým či oným spôsobom oslabia organizmus, ak ho nezmyselne vyčerpajú, nedajú mu všetko, čo si žiada, choroba sa nevyhne ani im. Pravda, jej priebeh býva ľahší, menej komplikovaný, jej príznaky odznejú skôr a rýchlejšie. Jedno je isté – človek nemôže ochorieť od studenej či ľadovej vody, od pôsobenia chladu, ale ak vplyv týchto faktorov prekročí únosnú mieru (mieru, na ktorú je telo bežne zvyknuté), otvoria sa dokorán dvere útoku všetkých infekcií.

Ak ich aj nejaký neduh prigniavi, usilujú sa ho eliminovať svojským spôsobom – vlezú do ľadovej vody. Kašleš, soplíš, trápi ťa zvýšená teplota  (do 37,5 °C), šups do mrazivej vody rieky či jazera. Prikvačí ťa bolesť chrbtice, kĺbov, svalstva, šliach, chytro utekaj do ľadového kúpeľa, predovšetkým však do takého, v ktorom sa teplota vody blíži k 0°C. Vírusy a baktérie dostanú počas piatich až desiatich minút taký šok, že sa z toho nespamätajú. Rýchlo zdúchnu z organizmu a hľadajú nový, menej zdatný objekt.

Za najväčší zázrak otužovania sa považuje neuveriteľne účinná masáž ciev. Pulzujúca krv ich rozprúdi, rozvlní a rozvibruje ako membránu, vďaka tomu získavajú pružnosť. Okysličená krv prenikne aj do tých najjemnejších vlásočníc, mladnú bunky, mladnú cievy, mladne organizmus.

Otužilec obráti všetko naruby – o veku nerozhodujú roky, ale pružné cievy.

Je to stará známa pravda. A práve otužovanie je prostriedkom, ako ich spružniť, dodať im elasticitu. Krvné cievy a vlásočnice sa tiahnu ako vrstevnice celým telom. Roznášajú aj do najodľahlejších tkanív výživu v rozličných podobách (kyslík, minerály, vitamíny, hormóny a pod.). Cievne riečisko je dlhé – akokoľvek neuveriteľne to znie – asi 100 000 kilometrov. Je to vlastne ohromné rozvodné potrubie, o ktoré sa treba dennodenne starať, dohliadať na kvalitu jeho stien, dbať na čo najlepší a najširší prietok.

Prosto, nemožno ho nechať „zhrdzavieť“, poškodiť jemnú výstielku. Neslobodno takisto dovoliť, aby sa do ich stien ukladali tukové látky, cholesterol a neskôr aj vápnik. Cievy sa tým zúžia, tkanivá, ktoré sú nimi zásobované, začnú trpieť nedostatkom kyslíka a iných živín. Práve na tukmi poškodenom a zúženom mieste sa veľmi ľahko zachytávajú krvné doštičky, tie sa čiastočne rozpadajú, tým vyvolávajú na cievnej stene tvorbu krvnej zrazeniny, a to už je predzvesť trombózy a z nej možnej embólie.

Stimulácia ciev a vlásočníc vyvolaná procesmi otužovania je jedným z významných prostriedkov, ako týmto negatívnym procesom predchádzať. Samotné otužovanie však nestačí. Zároveň sa treba vyhnúť nadmernému prísunu cholesterolu, nepomeru medzi príjmom energie a jej výdajom, čo vedie ku zvýšenej hladine bežných tukov a ďalším výživovým faktorom, ktoré ničia cievny systém.

Vďaka zimnému plávaniu sú bunky menej vnímavé na vírusovú či bakteriálnu infekciu. A ak sú aj napadnuté, vedia sa s tým vyrovnať. Otužovanie pozitívne pôsobí na srdce, krvný obeh. Srdce reaguje na systolické a diastolické vzťahy pri podchladení, teplá krv sa sústreďuje na obeh do vitálne dôležitých orgánov, do koronárnych ciev, mozgu, pečene a obličiek. Ak sa srdce vytrénuje, organizmus dokáže reagovať na zmeny teplôt. Je to prevencia proti infarktu. Mnohí otužilcov z brehu varujú, nebláznite, dostanete zápal pľúc… Nie, nič také nehrozí, veď zápal pľúc je vírusová, bakteriálna záležitosť. Otužovaním sa stimulujú imunitné mechanizmy. Pri podchladení sa síce stiahnu bronchy, ale plavec si trénuje správne dýchanie.

Otužilci majú inú charakteristiku pokožkových vrstiev, majú lepšie dispozície na zimné plávanie. Tuk sa usadzuje najmä okolo obličiek, preto sú niektorí z nich silnejší. Takýto proces vzniká vo vode pod 4 stupne Celzia, preto nechávame na úvahu, či možno hovoriť o amaterizme. Ide vlastne o oživenie systému podmienených reflexov, ktoré má každý z nás v sebe. Je veľa reflexov, ktoré sa vybudujú; dôležitá je však ich pravidelnosť. Treba 30 až 50 opakovaní na to, aby sa vytvoril reflex, najlepšie dva až trikrát do týždňa, no niekedy to nestačí ani za celú zimu. Ak sme si ho už vytvorili, vystačíme s tromi až piatimi opakovaniami, aby reflex opäť „naskočil“. Niekedy prejdú aj tri sezóny, kým si telo už celkom privykne, inak reaguje na studenú vodu a vtedy sa aj triaška minimalizuje.

Otužovanie zohráva významnú úlohu aj pri posilňovaní imunitného systému. Aká je úloha imunity? Obrovská a rôznorodá! Slúžia na to imunitné orgány (thymus, kostná dreň, mandle, lymfatické uzliny, slezina a pod.), imunitné bunky, najmä však biele krvinky a lymfocyty, ich výlučky – produkty (imunoglobulíny, mnohé mediátory – cytokíny). V tomto úžasne zložitom a ešte nie celkom prebádanom súkolí sa ukrýva ozaj zázračná moc.

Imunita neochraňuje človeka len pred choroboplodnými zárodkami, nákazami a inými nástrahami zvonka, je zároveň poistkou všestrannej ochrany a kontroly zdravia. Likviduje škodlivé látky, jedy, bezpečne rozoznáva všetko, čo je v organizme cudzorodé. Dohliada na vznikajúci a zanikajúci mnohomiliardový život buniek, ktorý nosíme v našom tele, okamžite zakročí, ak je v ňom niečo chybné, nezdravé a degenerované. Vyplavuje z organizmu všetko choré, odumreté, pohlcuje zárodky malígnych buniek, ináč povedané, vykonáva imunologický dozor.

Otužovanie na čerstvom vzduchu, v prírode, za svetla, pomocou slnka, či už v lete, alebo v zime, je samo osebe ozdravujúcim procesom. Nenápadne, akoby z úzadia, mu pomáha melatonín, hormón svetla, označovaný i za hormón mladosti.

Tvorí sa v malej mozgovej žľaze epifýze, nazývanej aj „tretie oko“. Nerodí sa z ničoho nič, jeho vznik závisí od intenzity denného svetla a od striedania fáz spánku a bdenia. Diriguje, ak to možno tak povedať, biologické hodiny človeka, jeho biorytmus, nastavuje správny a presný čas ľudského organizmu. Hladina melatonínu je najvyššia u dojčiat, výrazne sa produkuje od prvého do približne pätnásteho roku života, potom nasleduje pokles, ktorý sa umocňuje najmä po päťdesiatke. Bezprostredne to súvisí aj s užívaním niektorých liekov v dospelosti (antidepresív, beta blokátorov, antireumatík, acylpyrínu), nadmerným pitím kávy a iných kofeínových nápojov, fajčením i konzumáciou alkoholu. Melatonín je symbolom ľudskej sviežosti – podstatne eliminuje riziko vzniku zápalu kĺbov a sivého zákalu, odstraňuje poruchy vnútorného prostredia, podporuje imunitný systém, potláča rakovinové bujnenie.

Príjem melatonínu možno mierne zvýšiť nielen dlhodobým pobytom na intenzívnom svetle, ale aj niektorými druhmi potravín, ako sú ovsené vločky, cukrová kukurica, ryža, paradajky, ďalej produktmi bohatými na esenciálnu aminokyselinu tryptofán (mandle, tekvicové jadierka, sójový syr tofu, morské riasy, morčacie a kuracie mäso). Blahodarne na jeho produkciu pôsobia aj vitamíny skupiny B, vápnik a horčík.

Ako si zvýšiť silu, energiu?

Touto otázkou sa odjakživa zaoberali rozliční lekári, alchymisti, vedci, ale aj všakoví šarlatáni, šamani, čarodejníci. Išlo predovšetkým o to, ako sa čo najmenej natrápiť a pritom si čo najrýchlejšie zväčšiť svaly. Aktuálnosť tohto problému výrazne rezonuje aj v dnešných časoch. Dlhoročnými výskumami sa prišlo na to, že počas saunovania sa zvyšuje produkcia rastového hormónu – somatotropínu – až o vyše 140 %. Ako pôsobí tento hormón na dospelého človeka? Napomáha odbúravanie tukov, posilňuje svalstvo, zvyšuje elasticitu a pružnosť pokožky, posilňuje imunitný systém. Pravda, tento účinok sa prejavuje iba počas saunovania a asi hodinu po ňom, potom klesá hladina rastového hormónu na pôvodnú hodnotu.

Otužilci a zimní plavci po namáhavom výkone majú to šťastie, že môžu „zakúsiť šťastie“. Vyplavia sa im endorfíny, hormóny šťastia, a oni okúsia pocit blaženosti, ba až eufórie. Lenže eufória môže byť vo vode niekedy aj zradná…

Čo sú vlastne endorfíny?

Sú to látky podobné morfiu, ktoré sa uvoľňujú z hypofýzy pri veľkom pohybovom zaťažení. Lenže endorfín je ešte mocnejší ako morfium, rovnaká dávka je asi dvestokrát účinnejšia. Britskí vedci na základe výskumov identifikovali molekulu endorfínu a jednoznačne potvrdili, že vyvoláva pocit eufórie a celkovej pohody. Jeho rezonancia doznieva 30 minút až hodinu po fyzickom výkone.

Rovnako sa ukázalo, že endorfíny pôsobia aj ako analgetiká. Ich prítomnosť v tele môže byť príčinou toho, že futbalista, ktorý si v prvom polčase zlomí členok, dohrá celý zápas a až večer zistí, že má vlastne zlomeninu. Aj akupunktúra sa dáva do súvislosti s endorfínmi. Číňania ju už oddávna používajú ako anestetikum pri operáciách.

Endorfíny môžu priamo vplývať i na odstránenie niektorých duševných problémov. Rehabilitácia v  psychiatri na celom svete už dlhé roky využíva pohybovú aktivitu ako bežný spôsob liečby depresívnych stavov. V určitých prípadoch depresie je totiž hladina endorfínov abnormálne nízka a vtedy je pohybová aktivita – ktorá túto hladinu zvyšuje – veľmi prospešná.

A ešte jeden zaujímavý údaj – talianski vedci testovali, a to počas maximálneho zaťaženia (do odmietnutia) na bežiacom páse ôsmich špičkových športovcov. Pred začiatkom cvičenia im namerali priemernú hodnotu endorfínov 320. Okamžite po maximálnom 12-minútovom výkone stúpla táto hodnota na 1 620. O 15 minút to bolo ešte stále 1 080 a o 30 minút 420, čiže viac ako v pokojnom stave.

Dr. Kenneth H. Cooper uvádza, že pomerne vysoký obsah endorfínov je v organizme pravdepodobne aj po telesnom zaťažení nižšej intenzity. Tvrdí, že bežci na stredné trate pociťujú aspoň chvíľkovú eufóriu počas tréningu a aj po ňom.

Duševnej rovnováhy má každý otužilec a zimný plavec neúrekom už aj preto, že tento adrenalínový šport významne prispieva k zvýšeniu sebadôvery a sebahodnotenia. Vlastnosti, ktoré človek získal pri otužovaní, napríklad húževnatosť, vytrvalosť, odvahu vyriešiť aj zdanlivo neprekonateľné problémy, dokáže preniesť aj do iných oblastí života.

Zimný plavec si stavia postupné ciele, najprv pobudnúť vo vode 2-3 minúty, neskôr 10 minút a po dlhoročnom otužovaní 15-20 minút.  Po tvrdom tréningu sa mu to napokon podarí. Je to neľahký boj, trénuje niekoľko mesiacov a možno aj rokov, až sa priblíži k vytúženej méte. A keď ju dosiahne, stane sa to symbolom aj pre iné sféry v jeho činnosti. Nezvládnuteľné množstvo práce sa zrazu nezdá nezvládnuteľným, duševné napätie sa rozplýva do príjemnej pohody.

A keď sa takéto výkony stanú preňho bežným,  na konci každého dobrého plaveckého tréningu sa mu zdá, že jeho telo pracuje ako výborne namazaný stroj. Začína plávať v mizernej duševnej nálade, trápi ho mnoho starostí a rozličných problémov, na konci tréningu je však úplne fit a svieži. Myseľ a telo akoby našli spoločnú reč. Nejde tu teda len o endorfíny, lež o akýsi princíp širšej pozitívnej zmeny v štruktúre osobnosti, prejavujúcej sa v dobrých pocitoch a náladách, princíp, ktorý pomáha udržiavať duševnú rovnováhu.

DESATORO ZÁZRAKOV SPÔSOBENÝCH OTUŽOVANÍM

Otužovanie pôsobí na ľudský organizmus ozaj zázračne. Jeho účinky možno zhrnúť do nasledovného desatora:

1. dostatok životnej energie počas celého dňa,

2. lepšie trávenie a menej problémov so zápchou,

3. správna telesná hmotnosť,

4. pevné a zdravé kosti, a to i v starobe,

5. väčšie intelektuálne schopnosti a zvýšená výkonnosť,

6. zdravší a osviežujúcejší spánok,

7. ľahšie zvládanie depresívnych stavov a iných psychických ťažkostí,

8. uvoľnenie duševného napätia po namáhavom dni, a to bez pomoci alkoholu a liekov,

9. podstatne menšie riziko srdcových chorôb a ostatných civilizačných chorôb,

10. maximum priaznivých účinkov pri minimálnych časových a finančných nárokoch.

Voda a chlad, Pavol Dinka a kolektív, 2008