Otužovanie a zimné plávanieZimné plávanie – nevšedné užívanie si života Slovenské ľadové medvede – občianske združenie

Najbližšie podujatia

V systéme nie je zadaná žiadna akcia.

Vyhľadávanie

Vyhľadať text

Tréningy

Tréningy v Bratislave sú na jazere Draždiak v Petržalke pri reštaurácii Oáza v stredu od 17.00 a v nedeľu od 10.00 hod.

Júl
PoUtStŠtPiSoNe
    1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Poukázanie 2% dane

Tlačivo na poukázanie 2% z dane nájdete tu.

 

Podrobnosti ohľadom postupu a vyplnenia sú podrobnejšie uvedené tu.

SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ SĽM OZ

Zimné plávanie – nevšedné užívanie si života

Zimné plávanie – nevšedné užívanie si života
V posledných rokoch je bežné v zime vidieť plavcov v prírodných alebo tzv. otvorených vodách, dokonca aj medzi ľadovými kryhami alebo v otvoroch vysekaných v ľade. Užívajú si plávanie v ľadovej vode jazier, riek a vodných nádrží, akoby bol práve vrchol letnej sezóny. Niečo nepredstaviteľné pre ľudí, ktorým naskakuje husia koža pri myšlienke, že by mali vojsť do vody chladnejšej ako 24°C, alebo že by mali byť vonku, keď je menej ako 15 stupňov, len v plavkách. Mnohí nechápu otužilcov azimných plavcov a pokladajú ich za čudákov, ktorí nemajú ďaleko od exhibicionizmu. Niet sa čomu čudovať, ak títo ľudia nemajú potrebné informácie. Na druhej strane sa zdá, že je dosť už aj takých, ktorí sa na otužilcov a zimných plavcov, nazývaných bežne „ľadovými medveďmi“, pozerajú s neskrývaným obdivom a možno trošku aj so závisťou.

Otužovanie a zimné plávanie

Zimným plávaním je podľa Wikipédie (28.1.2010) „plávanie v štandardných plavkách v zimnom období vo vode chladnejšej ako 12°C („studená voda“), spravidla v prírode, s časom pobytu vo vode aspoň 2–3 minúty. Za zimné plávanie možno považovať aj také plávanie, keď je voda ľadová (pod 4°C) a plavec v nej pláva aspoň 1 minútu. Za športové zimné plávanie možno považovať také plávanie, keď plavec (v uvedených podmienkach) prepláva vzdialenosť aspoň 100 metrov. Z bezpečnostných a zdravotných dôvodov by čas pobytu v studenej vode nemal presiahnuť 20 minút. Pri zimnom plávaní v studenej vode sa v žiadnom prípade neodporúča potápanie.“.

Rozdiely v obsahu termínov „otužovanie“ a „zimné plávanie“ sú na prvý pohľad jasné. Kým o otužovaní môžeme hovoriť napríklad aj v súvislosti so sprchovaním sa studenou vodou i krátkym ponáraním sa do ľadovej vode, zimným plávaním je len plávanie vo vode, ktorá má najviac 12°C.

Otužovanie je pojem so širším obsahom a zahrňuje rôznorodé činnosti zamerané na prispôsobenie ľudského organizmu chladu, v záujme zvyšovania jeho odolnosti a imunity, ktoré okrem iných zahrňujú aj zimné plávanie. Otužovanie v prírodnej vode nemá časovo určenú sezónu (otužovať možno aj v letných mediacoch, inak než plávaním v prehriatej vode) Je zaužívané, že otužilci plávajú v otvorených vodách v období od stredu jesene do stredu jari.

Zimné plávanie je však špičkou, vrcholom otužovania. Je to plávanie v otvorenej vode, chladnejšej ako 12°C, čo v našej zemepisnej šírke možno realizovať len v období asi od začiatku novembra do konca marca. Čas plávania by nemal byť kratší ako 3-5 minút.

Napriek tomu (alebo práve preto?), že zimné plávanie je náročným športom, značne rozšíreným najmä v severských krajinách, nie je ako špeciálna plavecká disciplína organizované na medzinárodnej úrovni. I keď FINA – Medzinárodná plavecká federácia so sídlom v Lausanne zastrešuje okrem štyroch vodných športov (plávanie, synchonizované plávanie, potápanie a vodné pólo) aj diaľkové plávanie v otvorených vodách na 5 km, 10 km a 15 km, nemožno zahrnúť do tejto disciplíny aj zimné plávanie. Vo vode, ktorej teplota má pod 12°C, by bolo ťažko predstaviteľné plávať aspoň na 5 km bez použitia neoprénového odevu. Je treba však vyzdvihnúť mimoriadne schopnosti a výkony diaľkoplavcov prekonávajúcich aj niekoľkonásobne väčšie vzdialenosti, vo vode s teplotou od 12 do 18°C, ako napríklad plávanie diaľkoplavcov cez kanál La Manche.

Predpoklady pre zimné plávanie

Zimní plavci členia prírodnú vodu na účely zimného plávania na chladnú (12°C až 8,1°C), studenú (8°C až 4,1°C) a ľadovú (4°C až 0°C). S plávaním vo vode, ktorej teplota je pod 18 stupňov a je najlepšou prípravou na zimné plávanie, možno začať za optimálnych okolností takmer v každom veku. Ppritom treba brať ohľad na vlastnú telesnú a zdravotnú dispozíciu. Otužovaniu v takejto vode sa nemôže venovať úplne každý, kto by chcel, a nie hneď odrazu (i keď aj tu sú výnimky). Okrem chcenia treba mať aj určité predpoklady.

V prvom rade je to dobrý zdravotný stav. Záujemca o otužovanie v prírodnej vode a zimné plávanie by sa mal najskôr nechať vyšetriť a poradiť sa so svojím lekárom. Dieťa alebo maloletý by mali začínať vždy za prítomnosti skúsených otužilcov. Dôležité sú aj vôľové vlastnosti – dostatočná odhodlanosť a vytrvalosť, a to nielen momentálne (pre jednotlivý vstup do vody) ale najmä dlhodobé (pre opakovanie vstupov a plávania aspoň počas časti alebo aj celej sezóny).

Dostatočnú odhodlanosť treba pre vstup do chladnej, neskôr studenej a najmä ľadovej vody, na prekonanie prvotného a okamžitého pocitu „mokrého chladu“, ktorý naraz obopne celý povrch tela okrem hlavy. Vytrvalosť znamená vydržať nápor tohto narastajúceho chladu, akoby prenikajúceho postupne zo všetkých strán dovnútra tela a zvyknúť si naň nielen na počiatočné sekundy ale aspoň na 1 až 3 minúty. Po prekonaniu uvedeného, zdraviu neškodného telesného a teplotného „šoku“ a času si telo plavca postupne privykne na výraznú teplotnú zmenu.

Začínajúci otužilec, v závislosti od teploty vody a jeho individuálnych pocitov môže potom už vyjsť z vody von. Skúsenejší zimný plavec však dokáže, hoci aj v ľadovej vode, zotrvať aj ďalších pár minút, aby si zaplával aspoň 200 – 300 metrov. Opakovaním vstupov do takejto vody počas určitého obdobia sa vytvoria návyky, a potom sa už ani vstup do ľadovej vody nebude zdať taký šokujúci ako prvýkrát.

Ako a čím začať

Tí, čo sami seba majú zdanlivo menej radi (ale v skutočnosti myslia viac na svoje zdravie, lebo chcú otužovaním získať väčšiu odolnosť voči chladu a zime) by nemali začínať zimným plávaním a vstupovať až do ľadovej vody uprostred zimy (hoci, i tak sa dá začať). Radšej by mali privykať na pocit a rýchlosť účinkov mokrého chladu na ľudské telo postupne, lebo práve toto je pre začínajúcich otužilcov najnepríjemnejšie. Častejším, postupne pravidelným sprchovaním sa v čo najstudenšej vode, či plynulým pokračovaním s plávaním v otvorenej vode aj po skončení letnej sezóny. Mali by pritom zotrvávať pri plávaní v postupne sa ochladzujúcej vode tak dlho, ako im to dovolí vlastný pocit uspokojenia.

V optimálnom prípade môžu dĺžku pobytu v otvorenej vode pozvoľne predlžovať, napríklad po jednej minúte. Ak by však pocit spokojnosti prestal pretrvávať po nejakom čase, so stupňujúcim sa chladom jesenného vzduchu a vody, naopak, zmenil by sa na akúsi obavu, stres či dokonca utrpenie, nemalo by význam pokračovať s plávaním vonku. Vtedy je vhodnejšie odložiť plávanie v otvorenej vode na ďalšiu sezónu a pokračovať v otužovaní iným spôsobom alebo spôsobmi, z ktorých asi najpraktickejším je spomenuté sprchovanie sa studenou vodou.

Pre rýchlejšie privyknutie je však najúčinnejšie kombinovať oba uvedené spôsoby začínania otužovania. Kto nechce začiatok odkladať, s pravidelným plávaním vonku môže začať prípadne už na jar. I keď sa voda vonku postupne otepľuje (takže neskôr nepôjde už o otužovanie v pravom slova zmysle), je to najmä zo psychického hľadiska dobrý počin; s cieľom pokračovať s plávaním v otvorenej vode nielen v lete ale najmä na jeseň. Náhle zmeny počasia, prinášajúce chladnejší vzduch i ochladenie vody aj v letných mesiacoch, poskytnú možnosť ísť si vyskúšať vodu v jazere, keď tam už zopár dní niet kúpajúcich a slniacich sa ľudí.

Pravidelnosť plávania v prírodnej vode, a to aspoň dva–trikrát týždenne, pomôže začínajúcim otužilcom, ktorí zvládli stupňujúci sa chlad jesenného vzduchu a vody, získať skvelý pocit z toho, že postupne sa už nebudú vyhýbať veternému počasiu a sychravé počasie prestane byť pre nich nepríjemné. Zistia, že dokážu plávať bez väčších problémov vonku aj v októbri, novembri, keď teplota vody klesne viac ako o polovicu a vodné hladiny dávno zívajú prázdnotou.

Zásady pre pobyt v chladnej, studenej a ľadovej vode

Otužilci sa riadia určitými zásady pre vstup do chladnej, studenej a ľadovej vody a pobyt v nej. Pri zimnom plávaní sa nepoužíva neoprénový odev. Otužilec by mal mať na sebe okrem plaviek aj vhodnú nízku obuv do vody (gumenú alebo z tenkého neoprénu) a čiapku. Ženy by mali mať jednodielne plavky. Čiapka, hoci aj v miernom mraze, nie je nevyhnutná, ak v čase plávania svieti slnko a pobyt vo vode nebude dlhší ako 5 – 10  minút. Neoprénové rukavice síce pomáhajú predĺžiť pobyt v ľadovej vode (zabraňujú omŕzaniu prstov na rukách, ktoré sú takpovediac indikátorom správnej dĺžky pobytu otužilca vo vode), ale nepovažujú sa za vhodný doplnok. Ani nie tak z hľadiska porušenia určitej „čistoty“ štýlu zimného plávania, ale najmä z hľadiska rizika neodhadnutia správnej dĺžky pobytu v ľadovej vode a s tým spojeného rizika negatívnych zdravotných následkov. Plavec by v nich mohol ľahšie preceniť svoje sily a nechtiac si spôsobiť silnejšie podchladenie.

Pred vstupom do ľadovej vody je vhodné najskôr zotrvať na brehu pár minút a umožniť organizmu (presnejšie povrchu tela, pokožke) adaptovať sa na vonkajšiu nízku teplotu; táto v závislosti od počasia býva často nižšia ako teplota vody, do ktorej sa otužilec chystá vojsť. Vstup do studenej a ľadovej vody a samotné ponorenie sa až po krk nie je dobré predlžovať a dobré je začať čím skôr pozvoľne plávať. Pri plávaní nie je správne ponárať hlavu do vody, ak sa dodržuje predpísaný plavecký štýl zimného plávania, t. j. prsia.

Pri plávaní dochádza vo vode k väčšiemu úbytku telesnej teploty ako pri státí alebo pomalom pohybe (chôdza, posúvanie sa). Vedomie pohybu však vyvoláva podvedomé zdanie vytvárania si tepla a zahrievania sa, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Dôležité je aj zdanie, že čas plynie pri pohybe rýchlejšie a človek tak vydrží v tomto prostredí mokrého chladu relatívne dlhšie, ako keby len stál. Oba tieto pocity sú mýlne, no pomáhajú vydržať v ľadovej vode. Na druhej strane, pri plávaní v ľadovej vode začínajú ako prvé trpieť od chladu prsty na rukách. Pri kľudnom státí je možné tento bolestivý sprievodný jav potlačiť (a tak si trochu predĺžiť pobyt v ľadovej vode), zasunutím, schovaním prstov rúk pod pazuchy. (Problém s omŕzajúcimi prstami nenastáva v chladnej vode, vďaka čomu je možné zostať v nej dlhšie). Státie vo vode je však v porovnaní s pohybom nudnejšie, odhliadnuc od toho, že plávanie nie je možné bez pohybu..

Dĺžka pobytu v chladnej, studenej či ľadovej vode je individuálna. Závisí od trénovanosti, telesných daností a momentálneho psychického stavu. Každý sám pomerne skoro zistí, koľko minút mu vyhovuje najviac. Platí priama úmera vzťahu teploty vody a času pobytu v nej. Otužilec by v studenej a ľadovej vode nemal nikdy preceniť svoje schopnosti. Samozrejme, najnáročnejší je pobyt v ľadovej vode, ktorej teplota sa blíži k 0°C. Plavec v nej vníma mokrý chlad kožou a povrchom tela omnoho intenzívnejšie. Zvykneme tomu hovoriť, že voda je prvé dve – tri minúty poriadne ostrá, na koži akoby reže a páli. Potom sa to ustáli a v ďalších minútach človek už prestáva chlad vnímať tak intenzívne.

Nezriedka sa o ďalšie dve – tri minúty dostaví vnútri tela až pocit úpného tepla, ktoré potom akoby keby zvnútra sálalo na povrch (napriek začínajúcemu oziabaniu prstov na rukách, teda najmenej prekrvených a aj zahrievaných častí tela). Pocit tepla je vyvolaný zvýšenou cirkuláciou krvi pod vplyvom ochladenia povrchu tela, prúdiacej spočiatku smerom dovnútra od povrchových ciev a vlásočníc, ktoré sa zužujú v dôsledku intenzívneho vonkajšieho chladu. Tieto mrazivoteplé alebo teplomrazivé momenty patria k najpríjemnejším zo zimného plávania. Ak pritom práve svieti aj slnko, sú ešte intenzívnejšie. Nebyť spomínaného pocitu omŕzania prstov na rukách, dalo by sa vydržať v ľadovej vode o tretinu až polovicu dlhšie. To však už súvisí so spomínaným rizikom podchladenia. Rozumná regulácia dĺžky pobytu otužilca v studenej a ľadovej vode zabráni tomu, aby sa pocit „príjemného tepla“ v tele zmenil už vo vode na neregulovanú nepríjemnú triašku a aby sa organizmus podchladil.

Nepreceňovať svoje sily a schopnosti, chlad prekonávať spoločne

Za únosnú časovú hranicu pobytu človeka v ľadovej vode (4°C až 0°C) sa považuje 22 minút. Je to pomerne dlhý čas aj pre skúsených zimných plavcov a vyžaduje značnú trénovanosť. Udáva sa, že pre človeka predstavuje hranicu života v ľadovej vode v priemere 30 minút, no v závislosti od individuálnych podmienok to môže byť rôzne. Sú výnimoční jednotlivci, ktorí dokázali prekonať aj obe tieto hranice bez negatívnych zdravotných následkov (napríklad ponorenie slovenského otužilca Tibora Birčáka po plecia v sude s ľadom až na 75 minút 31.12.2008 sa stalo načas novým svetovým rekordom). Z praktického hľadiska majú tieto poznatky význam pre poskytovanie prvej pomoci ľuďom, ktorí nechtiac, v dôsledku preborenia sa ľadu, strávili dlhší čas v ľadovej vode.

Napriek všetkému treba mať na pamäti, že pobyt v studenej a ľadovej vode je vždy spojený nielen s poklesom povrchovej telesnej teploty ale aj s výrazným úbytkom tepla z organizmu, ktorý môže nasledovať aj čiasočná strata orientácie. Preto uvedená časová hranica 22 minút je extrémnou a pre väčšinu ľudí aj nebezpečnou z hľadiska rizika druhého alebo tretieho stupňa podchladenia. Väčšina skúsených zimných plavcov považuje za optimálny pobyt v ľadovej vode do 10 – 15 minút a treba zdôrazniť, že na dosiahnutie účelu a zdravotného účinku otužovania jednotlivého pobytu v ľadovej vode postačuje už 3 – 7 minút.

Aby sa predišlo mylnému dojmu, treba uviesť, že aj otužilci a zimní plavci majú prirodzene radi teplo. Preto prvé momenty po vstupe do ľadovej vody nie sú najpríjemnejšie ani pre nich. Prekonáva ich však trénovanosť, zvyk a vedomie všetkého pozitívneho, čo je spojené so zimným plávaním. Zo psychického hľadiska veľmi pomáha, keď sa takéhoto spôsobu otužovania, zvlášť plávania v ľadovej vode, zúčastňujú súčasne aspoň dvaja, traja alebo aj viacerí. Skupinový pobyt otužilcov v ľadovej vode má svoj význam nie preto (ako zvykneme žartovne hovoriť), že „veľa ľudí pri sebe si ľadovú vodu ohreje“, ale má logické opodstatnenie. To tiež vystihujeme vtipkovaním, že „utrpenie sa ľahšie znáša spoločne“, či „každému sa ľahšie trpí, keď pri tom nie je sám“. Podstatnou je aj zdravotno–bezpečnostná stránka spoločného pobytu viacerých plavcov vo vode, ktorí môžu v prípade potreby poskytnúť pomoc inému, neskúsenejšiemu otužilcovi, ak by vplyvom momentálnej indispozície precenil svoje schopnosti, teda dĺžku pobytu v ľadovej vode.

Eufóriu z výkonu sprevádza aj triaška

Je známe, že otužilcom sa na záver pobytu v studenej či ľadovej vode a bezprostredne po výstupe z nej – napriek poklesu ich telesnej teploty – dostavuje príjemný pocit eufórie. Je spôsobený zvýšeným vyplavovaním endorfínov v mozgu, vyvolávajúcim zlepšenie nálady a dobrý pocit fyzického aj psychického uspokojenia. Po výstupe z vody nastáva prekrvenie podkožnej vrstvy a kože, v dôsledku čoho koža mierne sčervenie. V tejto situácii plavcom vôbec neprekáža šúchanie sa snehom ešte po mokrom tele, alebo vyváľanie sa v snehu (ak je to prašan, jeho dotyk pociťuje vychladnutá koža takmer ako mäkkú perinu). Vtedy nie je problémom ani opätovne sa ponoriť späť do ľadovej vody, i keď jej chladivé účinky sú omnoho intenzívnejšie ako predtým. Pôsobenie endorfínov pomáha zmierňovať nepríjemné až bolestivé pocity v prstoch spôsobené chladom ľadovej vody.

Netreba zabúdať, že pocit príjemnej eufórie sprevádza – individuálne, v menšej či väčšej miere – menej príjemný pocit nastupujúcej triašky. Začínajúci zimný plavec by nemal byť prekvapený pocitom navracajúceho sa telesného chladu, ktorý sa niekedy dostaví po určitom čase ešte počas spomínanej eufórie. Otužilci žartujú, že ľadová voda je spravodlivá, lebo každého po nej trasie rovnako, bez ohľadu na vek, pohlavie, národnosť, spoločenské postavenie, vierovyznanie či politickú príslušnosť...

Je to pravda, no rozhodujú však najmä telesné danosti. Pocit chladu z ľadovej vody prerastie do otužileckej triašky v závislosti od fyzických daností otužilca (svalová hmota, vrstva podkožného tuku, tuková zásoba), jeho trénovanosti, momentálneho psychického stavu a celkovej pohody alebo vyčerpanosti (dostatočný spánok), teploty vody a dĺžky pobytu v nej ale súčasne aj od počasia (či je zamračené, fúka vietor, mrzne prípadne všetko naraz, alebo naopak, svieti slnko a je bezvetrie). Pri rovnakej dĺžke pobytu vo vode nie každého otužilca trasie rovnako. Triašku, zvlášť po dlhšom pobyte v ľadovej vode, mávajú pravidelne aj niektorí dlhoroční zimní plavci; iní však len občas. Niektorých trasie až tak, že majú problém napiť sa horúceho čaju trasúcimi rukami bez toho, aby ho cestou k ústam nevyliali. Tí, ktorých triaška nepochytila, majú na pokožke iba pocit svrbenia, mravčenia z chladu, pri ktorom nemusí naskakovať ani „husia koža“.

Otužilecká triaška je prejavom zdravotne nezávadného mierneho podchladenia. Ide o prvý stupeň hypotermie a skúsený otužilec by nemal nikdy dospieť do stavu alebo štádia druhého a tretieho stupňa podchladenia, ktoré môže byť životu nebezpečné. Je spôsobená kmitavými kontrakciami čiastočne podchladeného svalstva, ktoré takýmto spôsobom vytvára telesné teplo a štartuje postupné zahrievanie sa na pôvodnú telesnú teplotu medzi 36°C–37°C. Kontrakcie, zmršťovania svalovej hmoty sa viditeľne prejavujú trasením tela a dajú sa vôľovo ovládať len ťažko. V podstate ani nie je účinné a správne snažiť sa nejakým spôsobom triašku ukončiť.

Napriek tomu triaška nie je nezvládnuteľná a netrvá dlho. Plavci sa snažia zahrievať telo zvonka pohybom a zvnútra pitím horúceho čaju; potom sa utrú a oblečú si suchý odev. Urýchleniu zahriatia organizmu napomáha zrýchlený pohyb ešte pred osušením – beh, krátke šprinty, poskakovanie, boxovanie, rýchle krútenie rúk obnovujúce cirkuláciu krvi aj v končekoch prstov, a tým ich zohriatie. Príliš skoré oblečenie sa po utretí tela nie je správne a neurýchli ukončenie triašky; skôr naopak – odizoluje telo a predĺži unikanie chladu z jeho povrchu von. Neodporúča sa ani vtedy piť alkoholické nápoje; ich požívanie je samozrejme zakázané pred vstupom do vody. Krvný tlak a tep majú ešte určitý čas po plávaní pomerne vysoké hodnoty a požitie alkoholu by ich ešte zvyšovalo. Po zahriatí sa a vrátení telesnej teploty do „normálu“ je na nezaplatenie vychutnávanie si pocitu eufórie, prekonania ľadovej vody aj seba samého pobytom v nej.

Začínajúci otužilci by okrem spoznania skúseností s otužileckou triašky nemali byť prekvapení ani vtedy, ak budú počas prvej alebo prvých dvoch plaveckých sezón pociťovať svrbenie v končekoch prstov na rukách ešte aj niekoľko hodín po pobyte v ľadovej vode. Nie je to nič mimoriadne, tento pocit sa trénovaním postupne vytratí.

Význam otužovania a zimného plávania

Význam pravidelného, 5 až 22 minútového, pobytu v chladnej, studenej či ľadovej vode, je v tom, že v rámci striedavého ochladzovania a potom otepľovania povrchu tela a čiastočne aj celého organizmu (okrem jadra, ktoré tvoria vnútorné orgány) a zvyšovania a znižovania krvného tlaku sa najskôr ochladzujú a potom otepľujú, sťahujú a rozťahujú steny ciev, čím dochádza k ich prirodzenej masáži (masáž chladom). To prispieva ku ich pružnosti a je z dlhodobého hľadiska priaznivé pre srdcovocievny systém. Pri nastupovaní a ustupovaní chladu sa zrýchľuje aj krvný obeh.

Obdobný proces, v opačnom poradí, sa deje pri pobyte v saune (masáž teplom). V porovnaní s pobytom v saune má zimné plávanie prínos vo zvyšovaní odolnosti voči chladu. Plavec po jeho absolvovaní znáša vonkajšiu nízku, hoci aj mrazivú teplotu vzduchu rozhodne ľahšie. Prejavuje sa to napríklad v tom, že človek po pobyte v ľadovej vode, osušení a oblečení sa neprechladne pri odchode od jazera či rieky ani v ľahšom oblečení či bez čiapky. Po pobyte v saune si však pri nízkej vonkajšej teplote musí dostatočne chrániť prehriate telo odevom a čiapkou, lebo je omnoho náchylnejší na prechladnutie.

Zvládnutie plávania v studenej či ľadovej vode je významné nielen pre zlepšovanie fyzickej kondície ale aj z psychického hľadiska. Bezprostredne po odplávaní je to kvôli pocitu úspechu z podania nevšedného športového výkonu, ktorý okrem iného odbúrava aj nahromadený stres. V otvorenej vode sa pláva v priamom kontakte s prírodou, za dažďa, vetra, mrazu i sneženia, odhliadnuc od nízkej teploty vody. To z momentálneho i dlhodobého hľadiska pôsobí veľmi priaznivo na psychiku a pomáha nadobudnúť fyzickú odolnosť aj voči chladnému a nepriaznivému počasiu či chladu zimného ročného obdobia. Otužilci nepoznajú nielen depresie zo sychravého počasia a krátkych zimných dní, skúpych na slnečné svetlo ale ani jesennú únavu či jarnú únavu.

Rozmach zimného plávania na Slovensku

Otužilecké skupinové zápolenia so studenou a ľadovou vodou, najmä tie vopred oznamované, sa dejú za prítomnosti početných divákov. Je to dôsledok výnimočnosti a náročnosti podmienok, ktorými sa zimné plávanie zaraďuje medzi adrenalínové športy. Niekedy vzniká dojem, že zimné plávanie sa stáva módnym trendom. Prvotnou motiváciou otužilcov plávať v ľadovej vode však nie je snaha predvádzať sa, ako to môžu nesprávne chápať nezainteresovaní, väčšinou teplo naobliekaní diváci, ktorých priťahuje sledovanie výkonov zimných plavcov v jazerách a riekach. Pre podstatnú časť otužilcov začínajúcich so zimným plávaním nie je rozhodujúca módna vlna ale snaha vyskúšať svoje fyzické a psychické sily ako aj zdravotno–preventívna motivácia.

V posledných rokoch došlo na Slovensku skutočne k rozmachu otužovania zimným plávaním. Popri známych otužilcoch sa objavujú v ľadových vodách stále noví jednotlivci a nové skupiny otužilcov. Podľa odhadov v súčasnosti sa pravidelne venuje zimnému plávaniu na Slovensku už do 1000 ľudí. V porovnaní napríklad so škandinávskymi krajinami to nie je veľa, ale je to omnoho viac ako pred niekoľlými rokmi. Zdanlivo malý počet aktívnych pravidelných plavcov súvisí s pomerne krátkou tradíciou tohto športu. Jeho skromné začiatky na Slovensku siahajú len do konca sedemdesiatych rokov. Za zakladateľa cieleného otužovania a diaľkového a zimného plávania na Slovensku sa pokladá Vladimír Skovajsa (1929 – 2002), rodák z Nového Mesta nad Váhom. Aj v porovnaní s tradíciou zimného plávania v Čechách je to u nás veľmi mladá športová disciplína, ktorá, obdobne ako v medzinárodnom meradle zatiaľ nemá, na rozdiel od iných plaveckých športov, zastrešenie v Slovenskej plaveckej federácii. Môže však tešiť, že trend vývoja, teda súčasný rozmach zimného plávania – takpovediac na báze nadšenia – je, ako vidno, pozitívny.

Porovnanie pocitov pri zimnom plávaní a pobyte v poláriu

Mnohých by možno zaujímalo, aké sú pocity človeka v ľadovej vode a ich porovnanie s pobytom v kryokomore (poláriu) – zariadení na regeneráciu a liečbu suchým chladom, presnejšie mrazivým vzduchom, ktorého teplota dosahuje i viac ako -120°C. V čase prvého pobytu v kryokomore som mal už viacročné skúsenosti so zimným plávaním, možno preto sa mi videl i pobyt v kryokomore omnoho menej náročnejší než pobyt v mokrom chlade ľadovej vody.

Už samotný vstup do ľadovej vody a pociťovanie mokrého chladu na koži celého tela je aj pre trénovaného človeka viac náročný ako vstup do chladného, suchého vzduchu predsiene (-60°C) a potom komory (aspoň -120°C). Kým dĺžka pobytu v kryokomore je striktne obmedzená a nepresahuje päť minút – inak by prišlo k zdravotným komplikáciám, silnému podchladeniu organizmu omrzlinám (ak by vzduch či pokožka neboli suché). Na druhej strane otužilec začiatočník môže v ľadovej vode stráviť čas i dlhší ako päť minút, trénovaný však aj do 22 minút, bez toho, aby to znamenalo ohrozenie ich zdravia.

Aké je porovnanie pocitov po výstupe z mrazivého a suchého chladu kryokomory a ľadového a mokrého chladu vody? Pri pobyte v kryokomore nedochádza k poklesu povrchovej teploty tela porovnateľnému s poklesom povrchovej teploty spôsobeným rovnako dlhým pobytom v ľadovej vode. Napriek tomu aj po pobyte v kryokomore sa dostavuje eufória vyvolaná vyplavovaním endorfínov, i keď v menšom rozsahu, než aká nasleduje po pobyte v ľadovej vode; nedostavuje sa však triaška podobná otužileckej triaške.

Ozdravné účinky pobytu v kryokomore sú zrejme ešte stále preskúmané aj potvrdené lekárskou praxou podrobnejšie, než ozdravné účinky zimného plávania. Zaujímavé je zistenie, že vplyvom chladu kryokomory dochádza aj k potlačeniu nebezpečných účinkov voľných radikálov, nachádzajúcich sa v tele a ku aktivovaniu antioxidantov, ktoré sa naštartujú po ukončení procesu ochladenia (Voda a chlad, P. Dinka a kolektív, Formát&Liečreh Gút, 2008, str. 201–202). Za predpokladu, že podobné účinky má aj ochladzovanie počas zimného plávania, ide to ďalší skvelý rozmer tohto spôsobu otužovania a zimného plaveckého športu zároveň.

Obe uvedené chladné prostredia majú spoločné to, že ich ozdravné účinky možno očakávať len po opakovanom pobyte – či už v ľadovej vode alebo mrazivom vzduchu kryokomory. I keď začínajúci otužilec by možno vlastné porovnania vnímal inak, stručne možno skonštatovať, že pobyt v kryokomore je „bezbolestnejší“ ako časovo porovnateľný pobyt v ľadovej vode. Nepriamo to potvrdzuje aj porovnanie počtu ľudí, ktorí sa pravidelnejšie venujú pobytu v poláriu s počtom zimných plavcov; ten je niekoľkonásobne menší.

Zimné plávanie je aj životným štýlom, zvyšuje kvalitu života

Pre ľudí začínajúcich s otužovaním ale aj pre pokročilých otužilcov je dobré si uvedomiť, že cieľom ich snaženia nemusí byť pretekanie, hoci i toto býva často prezentované v otužileckých kruhoch, či masmédiách. I keď takéto podávanie obdivuhodných športových výkonov je spojené so vzrušujúcou atmosférou športového zápolenia, je treba si uvedomiť, že sa deje v extrémne náročnom prostredí, akým je ľadová voda, preto vyžaduje aj extrémne nároky na ľudský organizmus –jeho psychiku a momentálnu fyzickú záťaž. Pritom zdravotné vítané účinky otužovania v chladnej, studenej a ľadovej sa dostavujú už pri kľudnom plávaní a primerane dlhom čase pobytu vo takejto vode, bez nadmerného vydávania energie.

Z dvanásťročnej skúsenosti môžem potvrdiť spomenuté pozitíva tohto športu. Počas uvedených rokov som spoznal otužilcov, ktorí tvrdia, že pravidelné plávanie v ľadovej vode im ukončilo rôzne zdravotné problémy, ba dokonca jeden sa vyhol aj predpokladanému operačnému zákroku. To zrejme potvrdzuje, čo sa vedelo o blahodarných účinkoch studenej vody na ľudské telo už v čase starovekých civilizácií. Dnešní odborníci však už hovoria o pozitívnych vplyvoch suchého a mokrého chladu nielen na pohybový aparát ale aj na srdcovocievny systém človeka, o potláčaní voľných radikálov a povzbudení účinkov antioxidantov, odbúravaní stresu a iných pozitívnych vplyvoch na ľudskú psychiku a spúšťaní imunitných procesov.

Je dôležité uvedomiť si práve preventívny význam zimného plávania či iného spôsobu otužovania za pomoci chladnej, studenej či ľadovej (prírodnej) vody. Zimné plávanie a otužovanie sú vynikajúcimi tréningami a prípravou pre iné druhy športov, a to nielen zimných, ale celkovo pre pobyt a pohyb v náročnejších klimatických a poveternostných podmienkach. Výsledkom tohto spôsobu trávenia času je súčasne zdravý a na nepriaznivé počasie odolný ľudský organizmus, ktorý nemusí podstupovať – alebo len v menšej miere je nútený podstupovať – liečenie.

Zimné plávanie nie je vôbec športom náročným na čas, výstroj a športoviská – športoviskom je príroda. U ľudí, ktorí sa mu venujú viac rokov, sa stalo neodmysliteľnou súčasťou spôsobu ich života, určitým životným štýlom, napriek tomu, že v našich zemepisných podmienkach sa mu nemožno venovať po celý rok. Zimní plavci pociťujú pozitívny vplyv chladnej, studenej či ľadovej vody na organizmus a ich zdravie. Napriek určitým náročnejším stránkam si zimné plávanie doslova užívajú, vďaka čomu si dokážu skvalitniť život. Skrátka, užívanie si života môže mať aj takýto rozmer – v kontakte so studenou vodou a prírodou.

Ján Vyhnálik (EPICURE, 2010, upravené)